Pomáha nám poznávanie Orientu?
Žijeme v dekáde globálnej nestability. Po pandémii COVID-19 a konfliktoch na Ukrajine, v Etiópii, Sudáne, Mjanmarsku, Iráne či Jemene sa svet javí ako miesto plné zrážok. Čoraz výraznejšou súčasťou života je polarizácia spoločnosti. V čase ekonomických problémov sa hľadajú oblasti, kde by sa dalo ušetriť – celkové výdavky na vedu stagnujú a podiel výskumu vo verejnom sektore na HDP nedávno medziročne klesol.
Čo je orientalistika
Orientalistika je humanitná aj spoločenská veda. Skúma jazyky, kultúry, históriu a problémy spoločností tradične označovaných ako orientálne. Pojem Orient vyvoláva diskusie pre negatívne súvislosti aj neurčité hranice. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka označuje krajiny na východe – Blízky, Stredný a Ďaleký východ. Zároveň je to predstava, hmlistý obraz, ktorý sa zjaví pri zmienke tohto pojmu. Orient závisí výlučne od ľudí, funguje ako zmes predstáv a stereotypov, a práve to orientalistika skúma.
Dejiny pojmu
Termín pochádza z latinského oriens – „vychádzajúci“. Spočiatku označoval geografické delenie, známe je rozdelenie ríše Diokleciánom na západnú a východnú časť. V stredoveku spočíval záujem o Orient v prekladoch filozofických a medicínskych spisov z arabčiny a gréčtiny, neskôr pribudli cestopisy. V ranom novoveku sa poznávanie Orientu inštitucionalizovalo, na získavaní poznatkov sa podieľali napríklad jezuiti. V 18. storočí Orient čoraz viac označoval pomyselný kultúrny svet; Perzské listy Montesquieua prispeli k zjednodušenému obrazu o feminínnom, iracionálnom a despotickom Oriente. V 19. storočí sa na stereotypy naviazali nacionalizmus, imperializmus a rasizmus. Po druhej svetovej vojne priniesol posun Edward Said knihou Orientalizmus, v ktorej kritizoval západné koncepcie Orientu ako koloniálne a politicky motivované.
„My“ a „oni“
Svet je plný privlastňovacích zámen ako „náš“ či „naše“. Ide o prirodzený systém kategorizácie medzi blízkym a cudzím. Americký filozof Brian Fay vo svojej publikácii Súčasná filozofia sociálnych vied prináša myšlienkový experiment: keby sme sa zobudili v pralese s amnéziou, pravdepodobne by sme sa nevedeli identifikovať podľa pohlavia či etnika. Vieme sa definovať ako Slováci primárne preto, lebo existujú ľudia, ktorí deklarujú príslušnosť k inej národnosti či etniku.
Čo z toho máme
Technologický pokrok umožnil precestovať planétu za rekordnú dobu a globalizácia sa prejavuje aj v kultúrnej sfére – vodná fajka, turecká káva, K-pop, K-drámy, japonské anime či kórejská kozmetika. Príkladom je aj prevzatie košických železiarní japonským konglomerátom Nippon Steel. Orientalistika môže sprostredkovať výsledky vedecko-výskumnej činnosti a predstaviť odlišné systémy významov, kultúrne rozdiely aj podobnosti. Polarizáciu v spoločnosti zmierňuje tým, že racionálne vysvetľuje poznanie o „druhých“. V ekonomickej rovine sa expertíza orientalistov môže zhmotňovať v poradenstve pri budovaní vzťahov medzi obchodnými partnermi z rôznych kultúr. V otázke globálnych konfliktov je pochopenie danej kultúry, myslenia či politiky rozhodujúce pre štát a jeho predstaviteľov. Slovenské pomery si vyžadujú desiatky kvalitných expertov schopných tlmočiť jazykovo aj kultúrne.
Orientalistika a kritické myslenie
Orientalistika učí neskĺznuť k jednoduchým odpovediam, núti identifikovať automatické správanie a kriticky ho zhodnotiť. Vystavuje iným mentalitám a systémom hodnôt. To neznamená odmietanie vlastnej kultúry – práve v konfrontácii s „druhým“ si uvedomujeme umelosť konštruktov, ktoré sa stali základmi zažitej reality. Orientálne štúdiá učia kriticky myslieť a hľadať odpovede v mnohých hodnoverných zdrojoch. Systematické vedecké postupy nastavujú mantinely proti unáhleným záverom a orientalistika je spolu s ostatnými vednými disciplínami liekom proti pseudovede.
Záver
Existuje ešte jeden dôležitý argument pre orientalistiku: sme ľudia. Záujmom o iné kultúry rúcame pomyselné steny medzi „naším“ a „cudzím“. Pri poznávaní mizne ignorancia a strach, čo vedie k medziľudskému rešpektu – znaku skutočnej vyspelosti.
