Trump chce písať históriu s Putinom a Si Ťin-pchingom, hovorí o priateľoch. V skutočnosti sú to rivali
V čínskom Šen-čene sa dnes začalo historické trilaterálne stretnutie prezidentov Spojených štátov, Ruska a Číny. Ide o prvé spoločné rokovanie lídrov troch jadrových mocností v tomto formáte, ktoré sa koná na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC).
Stretnutiu predchádzali bilaterálne rokovania medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, ako aj medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom. Hlavnou témou spoločného rokovania majú byť vzťahy týchto troch svetových veľmocí. Americký prezident chce hovoriť predovšetkým o jadrových zbraniach a ich obmedzení, predmetom rozhovorov má byť aj vojna na Ukrajine a vojna v Iráne.
Napriek veľkému napätiu a rozkolom v otázkach ruskej invázie na Ukrajinu či amerických útokov na Irán sa Trump snaží vytvárať dojem, že vzťahy medzi lídrami sú mimoriadne dobré. Oboch autoritárskych lídrov nazval priateľmi. Si Ťin-pchinga viackrát označil za dobrého priateľa, v skutočnosti však medzi USA a Čínou stále panuje veľké napätie, najmä pre technologickú rivalitu. Washington a Peking súperia napríklad v oblasti umelej inteligencie a pokročilých čipov. Spornou otázkou zostáva aj obchodná a colná vojna.
Čína tiež nesúhlasí s americkou vojnou v Iráne. S Teheránom ju spájajú úzke hospodárske vzťahy a patrí medzi jeho významných odberateľov ropy. Čína preto presadzuje ukončenie konfliktu.
Od dvoch veľmocí k trom
Hoci tradícia bilaterálnych stretnutí veľmocí tu bola vždy, k takémuto trilaterálnemu rokovaniu dosiaľ nikdy nedošlo. Svet bol počas studenej vojny ešte zvyknutý na dve veľmoci – USA a Sovietsky zväz. A hoci ich vzťahy boli veľmi napäté a dokonca v 60. rokoch počas kubánskej raketovej krízy bol svet najbližšie k jadrovej vojne, sovietsky líder Nikita Chruščov a vtedajší americký prezident John F. Kennedy si vymieňali odkazy a udržiavali vzájomnú komunikáciu, aby zabránili eskalácii. V roku 1963 dokonca vznikla takzvaná horúca linka medzi Washingtonom a Moskvou.
Všetko sa začalo meniť v 70. rokoch, keď do hry výraznejšie vstúpila tretia veľmoc – komunistická Čína. V roku 1972 ju navštívil americký prezident Richard Nixon a týmto sa začalo zbližovanie USA s novou veľmocou. Čína sa postupne stala ďalším významným hráčom na svetovej scéne.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu k Putinovi
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa však Rusko opäť topilo v kríze. Počas 90. rokov čelilo hlbokým ekonomickým problémom a politickej nestabilite za vlády Borisa Jeľcina. V tom čase sa k moci začal dostávať Vladimir Putin, ktorého Západ spočiatku vnímal ako nádejného a pragmatického lídra. Boris Jeľcin ho v roku 1999 vymenoval za premiéra a po svojej rezignácii mu odovzdal prezidentské právomoci.
Putin však postupne zmenil smerovanie krajiny, čoraz viac koncentroval moc a dostával Rusko do konfliktu so Západom. Zatiaľ čo Čína ekonomicky a vojensky posilňovala, Rusko sa pod Putinovým vedením snažilo obnoviť svoje postavenie svetovej veľmoci. Napriek tomu sa svetové mocnosti doteraz stretávali predovšetkým vo dvojiciach, nie v spoločnom formáte troch prezidentov.
Zatiaľ čo sa však Čína v posledných rokoch čoraz viac zbližovala s Ruskom a udržiavala s ním intenzívne politické aj hospodárske kontakty, počas druhého Trumpovho mandátu sa začali meniť aj vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Napriek pokračujúcej colnej vojne a technologickej rivalite sa obaja prezidenti snažia obnovovať dialóg. Trump navštívil Čínu v máji 2026 a Si Ťin-pching v septembri absolvoval štátnu návštevu Spojených štátov.
